Slovensko na hokejovej mape sveta .
To, že Slovensko je hokejovou krajinou asi netreba nikomu hovoriť. Hokej máme jednoducho v krvi. Tak ako aj dnes počas olympijského hokejového turnaja sme sa nevedeli odtrhnúť od obrazoviek, tak aj naši otcovia a starí otcovia sledovali túto najrýchlejšiu kolektívnu hra sveta. 
Hokej si nás získal svojou nevyspytateľnosťou a rýchlosťou. Víťazstvom si tím môže byť istí až po zaznení záverečnej sirény, lebo hokej je kráľom zvratov. Rýchlosť, dramatickosť a neustále napätie bez ohľadu na to, pri ktorej bránke sa práve hrá, to je dôvod, prečo sme sa doňho zaľúbili. Hokej sa nielen hrá, ale aj pozerá kolektívne. Niekoľko generácií s napätím sleduje zápas na obrazovke, tak aj toto bol obraz posledných dní. Počas prestávok starší z nás rozprávali tým neskôr narodeným ako oni kedysi sledovali hokej. Aj oni mali svojich obľúbencov a hrdinov, ktorí sa nezľakli ani titana, aký bol v tom čase ZSSR. Tomu sme boli rovnocenným rivalom, ktorý mu stál v ceste za zlatom. No časy minulé sú už neodvratne preč a dnes malé Slovensko, krajina v srdci Európy, opäť stojí zoči-voči hokejovým veľmociam. Nie sme síce veľkí počtom, ale naše srdcia bijú pre hokej. Na týchto 
olympijských hrách sme znova okúsili chuť hokejovej horúčky. Ráno sme sa zobúdzali na výkriky - gól, ktoré otriasli celým panelákom. Keď sme išli ráno do práce, na cestách bola sotva polovica áut z toho, čo zvyčajne. Mnohí ostali doma vo svojich kreslách, aby si mohli vychutnať zápas. Kontrola auta pred jazdou spočívala predovšetkým z naladenia stanice, kde dávali priamy prenos. Na pracoviskách, v školách sme stretávali ľudí oblečených v slovenských dresoch. Všetci žili hokejom. Námestia sa plnili fanúšikmi s vlajkami a tisíce ich odišlo priamo do Kanady, aby povzbudili našich. Určite sa mnohým krajinám nemôžeme rovnať počtom, ekonomikou, či vojenskou silou, ale na ľade sme rovnocenným súperom, ktorý síce z rešpektom, ale zo vztýčenou hlavou vchádza do každého zápasu. Aj na tejto olympiáde sme dokázali, že naša vôľa, neskrotnosť a vytrvalosť nás priviedla k veľkým úspechom. Prezrime si teraz aspoň v skratke históriu nášho hokeja. Takto sa to všetko začalo.
Hokej si nás získal svojou nevyspytateľnosťou a rýchlosťou. Víťazstvom si tím môže byť istí až po zaznení záverečnej sirény, lebo hokej je kráľom zvratov. Rýchlosť, dramatickosť a neustále napätie bez ohľadu na to, pri ktorej bránke sa práve hrá, to je dôvod, prečo sme sa doňho zaľúbili. Hokej sa nielen hrá, ale aj pozerá kolektívne. Niekoľko generácií s napätím sleduje zápas na obrazovke, tak aj toto bol obraz posledných dní. Počas prestávok starší z nás rozprávali tým neskôr narodeným ako oni kedysi sledovali hokej. Aj oni mali svojich obľúbencov a hrdinov, ktorí sa nezľakli ani titana, aký bol v tom čase ZSSR. Tomu sme boli rovnocenným rivalom, ktorý mu stál v ceste za zlatom. No časy minulé sú už neodvratne preč a dnes malé Slovensko, krajina v srdci Európy, opäť stojí zoči-voči hokejovým veľmociam. Nie sme síce veľkí počtom, ale naše srdcia bijú pre hokej. Na týchto olympijských hrách sme znova okúsili chuť hokejovej horúčky. Ráno sme sa zobúdzali na výkriky - gól, ktoré otriasli celým panelákom. Keď sme išli ráno do práce, na cestách bola sotva polovica áut z toho, čo zvyčajne. Mnohí ostali doma vo svojich kreslách, aby si mohli vychutnať zápas. Kontrola auta pred jazdou spočívala predovšetkým z naladenia stanice, kde dávali priamy prenos. Na pracoviskách, v školách sme stretávali ľudí oblečených v slovenských dresoch. Všetci žili hokejom. Námestia sa plnili fanúšikmi s vlajkami a tisíce ich odišlo priamo do Kanady, aby povzbudili našich. Určite sa mnohým krajinám nemôžeme rovnať počtom, ekonomikou, či vojenskou silou, ale na ľade sme rovnocenným súperom, ktorý síce z rešpektom, ale zo vztýčenou hlavou vchádza do každého zápasu. Aj na tejto olympiáde sme dokázali, že naša vôľa, neskrotnosť a vytrvalosť nás priviedla k veľkým úspechom. Prezrime si teraz aspoň v skratke históriu nášho hokeja. Takto sa to všetko začalo.Rok 1992. Posledným vystúpením spoločnej československej reprezentácie boli majstrovstvá sveta v roku 1992, ktoré po druhý raz v histórii videla Bratislava a Praha. Rozlúčka štátu i spoločnej hokejovej reprezentácie mala bronzový lesk. Po nej český hokej stúpal samostatne až k najvyšším métam, slovenský začal novodobú samostatnú históriu úplne z najnižšieho schodíka svetovej hierarchie (z C - kategórie MS), ale hneď dal o sebe vedieť.
Rok 1993. Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhrali ju. Otvorila sa im cesta na ZOH 1994 do Lillehammeru.
Rok 1994 - ZOH Lillehammer. Výkony slovenského mužstva na olympiáde v Nórsku prekvapili mnohých
svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2:3. Celkové 6. miesto bolo však vynikajúce. Tam sa začal veľký slovenský hokejový sen.
Rok 1994. V hierarchii svetových šampionátov sa Slovensko muselo medzi svetovú elitu prehrýzť od C - kategórie. V roku 1994 turnaj hostili Spišská Nová Ves a Poprad. Slováci dvoma víťaznými gólmi Ota Haščáka vyhrali v rozhodujúcom zápase proti Bielorusku. V ceste do vyššej skupiny zverencom trénerov Júliusa Šuplera a Františka Hossu už nič nestálo.
Rok 1995. O rok neskôr sa turnaj B - kategórie MS hral v Bratislave. Po víťazstve tejto kategórie nás čakali boje s najlepšími tímami A kategórie.
Rok 1996. Na majstrovstvách sveta v roku 1996 vo Viedni trvalo Slovensku 23 minút a 45 sekúnd, kým strelilo svoj premiérový gól v A kategórii, teda medzi tými najlepšími. V zápase s Kanadou ho vsietil Ľubomír Sekeráš. Vstup Slovákov medzi svetovú elitu sa skončil remízou 3:3. A hoci v ďalšom priebehu šampionátu sa muselo Slovensko v A kategórii zachraňovať, príslušnosť k špičke si zachovalo, aby v ďalších rokoch postupovalo krôčik po krôčiku vyššie.
Rok 1996. Pozvánka na 1. ročník Svetového pohára v septembri v Kanade zvýšila prestíž slovenského hokeja. Najmä však výkon proti Kanade v Ottawe, nabitej všetkými hviezdami, počnúc Gretzkym. Bol to najlepší zápas Slovenska na turnaji, veď neohrozená Kanada sa o tesné víťazstvo 3:2 sa musela báť až do konca zápasu.
Rok 1997. Na týchto MS sme znovu urobili krok vpred. Slovenská hokejová reprezentácia sa umiestila na 9. mieste, čím sme sa dostali do povedomia svetovej hokejovej verejnosti.
Rok 1998 - ZOH - Nagano - slovenské hokejové Waterloo. Zatiaľ čo Lillehammer bol pre slovenský hokej krásnou rozprávkou, druhá olympiáda v histórii samostatnosti bola nočnou morou. V japonskom Nagane zažila naša vlasť svoje hokejové Waterloo a pamätný je obraz ako sledujú posily z NHL neúspešnú snahu svojich európskych kolegov o prienik do hlavnej časti olympijských hier v roku 1998. Olympijské sklamanie z roku 1998 bolo súčasťou tvrdej školy a lekciou, ktorú možno mladý slovenský hokej potreboval. V tom čase sa už pomaly blýskalo na lepšie časy a o pár rokov odštartovalo zlaté obdobie spojené s najväčšími úspechmi našej reprezentácie.
Rok 1998. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998 boli najvyššia hokejová súťaž, ktorá sa konala vo Švajčiarsku v mestách Bazilej a Zürich od 1. mája do 14. mája 1998. Majstrom sveta sa stal tím Švédska, strieborné medaily získalo Fínsko a bronz Česko. Slovensko skončilo na 7. mieste. Pomaly sme si razili cestu k medailám.
Rok 1999. Je možno symbolické, že prvú medailu pre Slovensko na najvýznamnejšom svetovom turnaji vybojovala na začiatku roka 1999 práve nastupujúca generácia. V kolíske hokeja - na MS 20-ročných hráčov v Kanade - obsadili juniori SR „20“ pod vedením Jána Filca 3. miesto a domov priviezli historické bronzové medaily.
Rok 1999. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999 sa konali v
máji 1999 v Nórsku (v Lillehammeri, Hamare a Osle). Boli to v poradí 63. MS, organizovala ich Medzinárodná hokejová federácia IIHF. Ich víťazom sa stala reprezentácia Česka, ktorá zdolala vo finále v dvoch zápasoch Fínsko 3:1, 1:4 a v následnom predĺžení 1:0. Slovensko skončilo opäť na siedmom mieste.
Rok 1999. V tom istom roku vybojovali na MS v Nemecku bronzové medaily aj juniorskí reprezentanti Slovenska do 18 rokov. Tieto úspechy juniorov naznačili, že slovenský hokej má vo svetovej hierarchii budúcnosť.
Rok 2000. Už na MS v roku 2000 v ruskom Petrohrade to potvrdila
seniorská hokejová reprezentácia Slovenska, keď pod taktovkou trénera Jána Filca vybojovala strieborné medaily. Reprezentanti na čele s kapitánom mužstva Miroslavom Šatanom sa vrátili domov s titulom „vicemajstri sveta“. To bol rok, kedy sme sa nadobro umiestnili do svetovej špičky.
Rok 2001. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001 sa konali v nemeckom Norimbergu, Hannoveri a Kolíne nad Rýnom. Majstrom sveta sa stala reprezentácia Česka, ktorá vo finále porazila Fínov 3:2. Slovensko skončilo celkovo na 7. mieste, keď vo štvrťfinále podľahlo neskoršiemu víťazovi Česku.
Rok 2002 - ZOH Salt Lake City. Hokejová reprezentácia Slovenska začiatkom roka 2002 zakopla na Zimnej olympiáde v Salt Lake City. Po krásnej rozprávke v Lillehammeri a hrôzostrašnom sklamaní v Nagane sa očakával minimálne veľmi solídny výsledok, ktorý by napomohol
etablovať sa slovenskému hokeju medzi svetovou špičkou a potvrdil tak, že zisk striebra z Petrohradu 2000 nebol iba ojedinelým výstrelom do tmy. Očakávania sa ale nesplnili. Slabou náplasťou na ubolené duše slovenských hokejistov bol aspoň záverečný duel o 13. miesto, v ktorom sa zrodila presvedčivá výhra 7:1 nad Francúzskom. Pamätný je predovšetkým neuveriteľný gól Mariána Hossu, ktorý patrí medzi najkrajšie v histórii olympiád. V čase olympijského sklamania by zrejme na Slovákov nevsadil nikto ani deravý groš. Kto mohol tušiť, že už o pár mesiacov neskôr napíše slovenský hokej svoju zlatú kapitolu na majstrovstvách sveta? Vo švédskom Göteborgu pritom možno zavážila i obrovská túžba napraviť februárové zlyhanie.
Rok 2002. Tím Slovenska - MS 2002 Göteborg - zlato
No zakrátko - už na najbližšom svetovom šampionáte vo Švédsku - zažiaril slovenský hokej najcennejším kovom. Reprezentačný výber Slovenska pod vedením Jána Filca a kapitána Miroslava Šatana vybojoval pre krajinu pod Tatrami zlatú medailu a titul Majster sveta 2002!
Rok 2003. Medailový zásah vyšiel Slovákom aj rok neskôr opäť na severe Európy - vo Fínsku. Finálové ambície Šatanovcov pod taktovkou nového kormidelníka Františka Hossu zastavili v semifinále Švédi, ale úspešný duel nad Českom v boji o bronz, prvý víťazný na vrcholnom podujatí, oslávila športová verejnosť takmer ako zlatý triumf.
Rok 2004. Nemalé ambície sprevádzali štart A reprezentácie SR na MS 2004 v Česku. V jedinečnej atmosfére Paláca kultúry a športu v Ostrave, ktorú vytvorili tisícky fanúšikov z celého Slovenska, rozohrali Hossovci šampionát skvele. Za posledných päť rokov sa po štvrtý raz prebojovali do priameho boja o medaily, ale v rozhodujúcich dueloch v novej Sazka Arene v Prahe proti severoamerickým súperom sa slovenský ,,gólostroj“ zasekol. Štvrté miesto však znamenalo slovenské absolutórium vo svetovej elite.
Rok 2004. Nič na tom nezmenil ani september 2004, konkrétne tri neúspešné zápasy v rámci 2. ročníka Svetového pohára, ktorý bol zatiaľ aj posledný. Hralo sa na ňom s pravidlami NHL a trval od 30. augusta do 14. septembra 2004. Víťazom turnaja sa stala Kanada. Pritom dve remízy tesne pred štartom SP - proti Rusku a Kanade - boli síce sľubné, ale napokon sa ukázalo, že naši tentoraz ,,nenabili dostatočne hokejové batérie“.
Rok 2005. Majstrovstvá sveta 2005 sa konali vo Viedni a Innsbrucku v Rakúsku. Majstrom sveta sa stalo Česko, ktoré vo finále zdolalo Kanadu 3:0 a vybojovalo si tak piaty majstrovský titul. Slovensko vypadlo s Kanadou vo štvrťfinále, a tak do bojov o medaily nezasiahlo.
Rok 2006 - ZOH v Turíne. Slovenskí hokejisti skončili na 5. mieste a vybojovali si svoje najlepšie umiestnenie v histórii ZOH.
Na rozdiel od Nagana 1998 i Salt Lake City 2002 mali tentoraz všetky mužstvá rovnaké podmienky a hral sa iba jeden hlavný turnaj za účasti 12 tímov, pričom všetky mali šancu nastúpiť v najsilnejšom zložení. Mužstvo trénera Františka Hossu vyhralo v základnej B-skupine všetkých 5 duelov (Rusko 5:3, Švédsko 3:0, Kazachstan 2:1, USA 2:1, Lotyšsko 6:3), ale vo štvrťfinále bohužiaľ prehralo s Českom 1:3.
Rok 2006. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sa konali v lotyšskej Rige od 5. do 21. mája 2006. Majstrom sveta sa stalo Švédsko, ktoré vo finále zdolalo Česko 4:0 a vybojovalo si tak ôsmy majstrovský titul. Zároveň sa mu v jednom roku podarilo získať titul majstra sveta a vyhrať olympijský turnaj, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu tímu. Do prvej divízie zostúpili Kazachstan a Slovinsko. Slovensko vypadlo s Kanadou vo štvrťfinále, a tak do bojov o medaily nezasiahlo.
Rok 2007. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007 sa konali od 27. apríla do 13. máj 2007 v Moskve. Boli to v poradí 71. majstrovstvá, organizovala ich Medzinárodná hokejová federácia IIHF. Ich víťazom sa stala reprezentácia Kanady, ktorá zdolala vo finále Fínsko 4:2. V osemfinálovej skupine sa Slovensko po prehre s USA a dvoch výhrach s Českom a Bieloruskom umiestnilo na 3. mieste a vybojovalo si postup do štvrťfinále, kde sa stretlo so Švédskom, ktorému podľahlo 4:7 a na turnaji skončilo. Napokon obsadilo 6. miesto.
Rok 2008. 72. ročník Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji prebieha v dňoch 1. - 18. mája 2008, v roku 100. výročia založenia IIHF,
v kanadských mestách Québec a Halifax. Sú to prvé majstrovstvá v Kanade a od roku 1962, kedy bol hostiteľom americký štát Colorado, prvé majstrovstvá konané mimo Európy. Majstrom sveta sa stalo Rusko, ktoré zdolalo Kanadu 5:4 po predĺžení a získalo prvý titul po 15-tich rokoch. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny a skončilo v bojoch o záchranu.
Rok 2009. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009 boli 73. ročník MS v ľadovom hokeji, ktorý sa konal vo švajčiarskych mestách Bern a Kloten od 24. apríla do 10. mája 2009. Švajčiarsko bolo hostiteľom majstrovstiev sveta už po desiatykrát (1928, 1935, 1939, 1948, 1953, 1961, 1971, 1990 a 1998). Zápasy sa odohrávali v Post Finance Arene a v Zurich-Kloten Stadium. Slovensko vyhralo len jediný zápas s Maďarskom a s Fínskom a Bieloruskom sme prehrali v predĺžení. Bolestná bola prehra s Českom 8:0.
Rok 2010. Päť kruhov a Vancouver spojilo celý svet.
Všetci sme mali pred olympijskými hrami od našich hokejistov veľké očakávania. Na týchto olympijských hrách sa malo rozhodnúť, či naozaj
Slovensko patrí ešte do svetovej špičky. Všetkých nás sklamali výkony našich hokejistov na posledných dvoch MS v ľadovom hokeji. Na olympiádu sme poslali najkvalitnejší tím, aký sa dal zostaviť pod vedením Jána Filca, ktorý stál za najväčšími úspechmi slovenského hokeja. Na turnaji, v ktorom sa tímy predstavili so všetkými hviezdami z NHL, sa Slováci prebili až do semifinále, keď vo štvrťfinále vyradili obhajcov zlata z Turína 2006 Švédov (4:3). Žiaľ, tam sa víťazná séria tímu Jána Filca skončila, lebo v dueli o postup do finále prehral so superfavoritom turnaja a neskorším víťazom Kanadou tesne 2:3, keď 
Demitrovu strelu 8 sekúnd pred koncom so šťastím zneškodnil brankár Luongo. Slovensko zanechalo na turnaji dobrý dojem, so štvrtou priečkou (najlepšie umiestnenie SR v histórii ZOH) pred hrami asi nik nerátal. Škoda však, že skúsené mužstvo tridsiatnikov nedotiahlo svoje účinkovanie vo Vancouveri do medailového záveru. V súboji o bronz prehralo s Fínskom 3:5, hoci viedlo po dvoch tretinách 3:1. V základnej B-skupine SR prehralo s Českom 1:3, vyhralo 2:1 nad úradujúcimi svetovými šampiónmi Rusmi 2:1 po samostatných nájazdoch a rozdrvilo 6:0 Lotyšsko. V play-off súboji o postup do štvrťfinále vyhralo mužstvo s dvojkrížom na hrudi v dramatickom zápase 4:3 nad Nórskom.
Mužstvo odohralo 7 zápasov, štyrikrát vyhralo a trikrát prehralo. Olympiáda vo Vancouveri bola najväčším úspechom Slovenska na zimných olympijských hrách.
Pavol Demitra nás na týchto ZOH obzvlášť potešil. Pripomeňme si, ale ešte predtým Turín 2006. Slovenská reprezentácia obsadila na
olympiáde piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhrala bez straty bodu, bola vyradená vo štvrťfinále Českom. Pavol Demitra bol prvýkrát v reprezentácii vo funkcii kapitána. Bol centrom prvého útoku (na krídlach s Mariánom Hossom a Mariánom Gáboríkom), ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady. S 10 bodmi sa stal najúspešnejším hráčom Slovenska v +/- hodnotení. Na konte má tridsaťpäťročný hráč Vancouveru Canucks zo siedmich zápasov desať bodov za tri góly a sedem asistencií. Na druhé miesto sa dostal aj ďalší zástupca štvrtého tímu v konečnom poradí Marián Hossa, ktorý nazbieral deväť bodov za tri trefy a šesť prihrávok. Demitra napodobnil Žigmunda Pálffyho, ktorý vyhral kanadské bodovanie mužského turnaja na ZOH 1994. Demitra je zároveň najlepším nahrávačom olympijského hokejového turnaja 2010.
Tešíme sa z úspechu Pavla Demitru a celej našej hokejovej reprezentácie. Kiežby každá ďalšia olympiáda bola pre nás aspoň taká úspešná ako táto vo Vancouveri. Olympijský tím v takomto zložení sme videli naposledy. Čas sa nedá zastaviť a aj naše hviezdy, ktoré obdivujeme starnú. S touto generáciu, s ktorou sme prežili najväčšie triumfy sa nám nelúči ľahko. Tejto generácii musíme ale poďakovať za úspechy,
ktoré pre našu vlasť dosiahli. Nahradí ich síce mladšia generácia, ktorá na nich vyrastala a obdivovala. Oni ale navždy ostanú v našich spomienkach a srdciach ako súčasť nášho života. Veľa z nás bude s nostalgiou pozerať videá zo zápasov, kde sme ukázali na čo máme. Dúfame, že slovenský hokej ešte dá o sebe vo svete vedieť. Preto zdvihnime hlavu a poďme na ďalšiu olympiádu z piesňou na perách - „Nech Bože dá, veď mi na to máme...“ ktorá sa stala hymnou našej hokejovej reprezentácie. Určite vám ale môžeme sľúbiť, že vás o týchto úspechoch budeme informovať, ak nám aj naďalej zachováte svoju priazeň.
Rok 1993. Vďaka šikovnej diplomacii sa hokejisti Slovenska mohli v roku 1993 zúčastniť na olympijskej kvalifikácii v Sheffielde a vyhrali ju. Otvorila sa im cesta na ZOH 1994 do Lillehammeru.
Rok 1994 - ZOH Lillehammer. Výkony slovenského mužstva na olympiáde v Nórsku prekvapili mnohých
svetových odborníkov. Mužstvo vedené kapitánom Petrom Šťastným vyhralo silnú skupinu v spoločnosti Kanady, Švédska i USA a nešťastne prehralo až v predĺžení vo štvrťfinále s Ruskom 2:3. Celkové 6. miesto bolo však vynikajúce. Tam sa začal veľký slovenský hokejový sen.Rok 1994. V hierarchii svetových šampionátov sa Slovensko muselo medzi svetovú elitu prehrýzť od C - kategórie. V roku 1994 turnaj hostili Spišská Nová Ves a Poprad. Slováci dvoma víťaznými gólmi Ota Haščáka vyhrali v rozhodujúcom zápase proti Bielorusku. V ceste do vyššej skupiny zverencom trénerov Júliusa Šuplera a Františka Hossu už nič nestálo.
Rok 1995. O rok neskôr sa turnaj B - kategórie MS hral v Bratislave. Po víťazstve tejto kategórie nás čakali boje s najlepšími tímami A kategórie.
Rok 1996. Na majstrovstvách sveta v roku 1996 vo Viedni trvalo Slovensku 23 minút a 45 sekúnd, kým strelilo svoj premiérový gól v A kategórii, teda medzi tými najlepšími. V zápase s Kanadou ho vsietil Ľubomír Sekeráš. Vstup Slovákov medzi svetovú elitu sa skončil remízou 3:3. A hoci v ďalšom priebehu šampionátu sa muselo Slovensko v A kategórii zachraňovať, príslušnosť k špičke si zachovalo, aby v ďalších rokoch postupovalo krôčik po krôčiku vyššie.
Rok 1996. Pozvánka na 1. ročník Svetového pohára v septembri v Kanade zvýšila prestíž slovenského hokeja. Najmä však výkon proti Kanade v Ottawe, nabitej všetkými hviezdami, počnúc Gretzkym. Bol to najlepší zápas Slovenska na turnaji, veď neohrozená Kanada sa o tesné víťazstvo 3:2 sa musela báť až do konca zápasu.
Rok 1997. Na týchto MS sme znovu urobili krok vpred. Slovenská hokejová reprezentácia sa umiestila na 9. mieste, čím sme sa dostali do povedomia svetovej hokejovej verejnosti.
Rok 1998 - ZOH - Nagano - slovenské hokejové Waterloo. Zatiaľ čo Lillehammer bol pre slovenský hokej krásnou rozprávkou, druhá olympiáda v histórii samostatnosti bola nočnou morou. V japonskom Nagane zažila naša vlasť svoje hokejové Waterloo a pamätný je obraz ako sledujú posily z NHL neúspešnú snahu svojich európskych kolegov o prienik do hlavnej časti olympijských hier v roku 1998. Olympijské sklamanie z roku 1998 bolo súčasťou tvrdej školy a lekciou, ktorú možno mladý slovenský hokej potreboval. V tom čase sa už pomaly blýskalo na lepšie časy a o pár rokov odštartovalo zlaté obdobie spojené s najväčšími úspechmi našej reprezentácie.
Rok 1998. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1998 boli najvyššia hokejová súťaž, ktorá sa konala vo Švajčiarsku v mestách Bazilej a Zürich od 1. mája do 14. mája 1998. Majstrom sveta sa stal tím Švédska, strieborné medaily získalo Fínsko a bronz Česko. Slovensko skončilo na 7. mieste. Pomaly sme si razili cestu k medailám.
Rok 1999. Je možno symbolické, že prvú medailu pre Slovensko na najvýznamnejšom svetovom turnaji vybojovala na začiatku roka 1999 práve nastupujúca generácia. V kolíske hokeja - na MS 20-ročných hráčov v Kanade - obsadili juniori SR „20“ pod vedením Jána Filca 3. miesto a domov priviezli historické bronzové medaily.
Rok 1999. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999 sa konali v
máji 1999 v Nórsku (v Lillehammeri, Hamare a Osle). Boli to v poradí 63. MS, organizovala ich Medzinárodná hokejová federácia IIHF. Ich víťazom sa stala reprezentácia Česka, ktorá zdolala vo finále v dvoch zápasoch Fínsko 3:1, 1:4 a v následnom predĺžení 1:0. Slovensko skončilo opäť na siedmom mieste.Rok 1999. V tom istom roku vybojovali na MS v Nemecku bronzové medaily aj juniorskí reprezentanti Slovenska do 18 rokov. Tieto úspechy juniorov naznačili, že slovenský hokej má vo svetovej hierarchii budúcnosť.
Rok 2000. Už na MS v roku 2000 v ruskom Petrohrade to potvrdila
seniorská hokejová reprezentácia Slovenska, keď pod taktovkou trénera Jána Filca vybojovala strieborné medaily. Reprezentanti na čele s kapitánom mužstva Miroslavom Šatanom sa vrátili domov s titulom „vicemajstri sveta“. To bol rok, kedy sme sa nadobro umiestnili do svetovej špičky.Rok 2001. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001 sa konali v nemeckom Norimbergu, Hannoveri a Kolíne nad Rýnom. Majstrom sveta sa stala reprezentácia Česka, ktorá vo finále porazila Fínov 3:2. Slovensko skončilo celkovo na 7. mieste, keď vo štvrťfinále podľahlo neskoršiemu víťazovi Česku.
Rok 2002 - ZOH Salt Lake City. Hokejová reprezentácia Slovenska začiatkom roka 2002 zakopla na Zimnej olympiáde v Salt Lake City. Po krásnej rozprávke v Lillehammeri a hrôzostrašnom sklamaní v Nagane sa očakával minimálne veľmi solídny výsledok, ktorý by napomohol
etablovať sa slovenskému hokeju medzi svetovou špičkou a potvrdil tak, že zisk striebra z Petrohradu 2000 nebol iba ojedinelým výstrelom do tmy. Očakávania sa ale nesplnili. Slabou náplasťou na ubolené duše slovenských hokejistov bol aspoň záverečný duel o 13. miesto, v ktorom sa zrodila presvedčivá výhra 7:1 nad Francúzskom. Pamätný je predovšetkým neuveriteľný gól Mariána Hossu, ktorý patrí medzi najkrajšie v histórii olympiád. V čase olympijského sklamania by zrejme na Slovákov nevsadil nikto ani deravý groš. Kto mohol tušiť, že už o pár mesiacov neskôr napíše slovenský hokej svoju zlatú kapitolu na majstrovstvách sveta? Vo švédskom Göteborgu pritom možno zavážila i obrovská túžba napraviť februárové zlyhanie. Rok 2002. Tím Slovenska - MS 2002 Göteborg - zlato No zakrátko - už na najbližšom svetovom šampionáte vo Švédsku - zažiaril slovenský hokej najcennejším kovom. Reprezentačný výber Slovenska pod vedením Jána Filca a kapitána Miroslava Šatana vybojoval pre krajinu pod Tatrami zlatú medailu a titul Majster sveta 2002!
Rok 2003. Medailový zásah vyšiel Slovákom aj rok neskôr opäť na severe Európy - vo Fínsku. Finálové ambície Šatanovcov pod taktovkou nového kormidelníka Františka Hossu zastavili v semifinále Švédi, ale úspešný duel nad Českom v boji o bronz, prvý víťazný na vrcholnom podujatí, oslávila športová verejnosť takmer ako zlatý triumf. Rok 2004. Nemalé ambície sprevádzali štart A reprezentácie SR na MS 2004 v Česku. V jedinečnej atmosfére Paláca kultúry a športu v Ostrave, ktorú vytvorili tisícky fanúšikov z celého Slovenska, rozohrali Hossovci šampionát skvele. Za posledných päť rokov sa po štvrtý raz prebojovali do priameho boja o medaily, ale v rozhodujúcich dueloch v novej Sazka Arene v Prahe proti severoamerickým súperom sa slovenský ,,gólostroj“ zasekol. Štvrté miesto však znamenalo slovenské absolutórium vo svetovej elite. Rok 2004. Nič na tom nezmenil ani september 2004, konkrétne tri neúspešné zápasy v rámci 2. ročníka Svetového pohára, ktorý bol zatiaľ aj posledný. Hralo sa na ňom s pravidlami NHL a trval od 30. augusta do 14. septembra 2004. Víťazom turnaja sa stala Kanada. Pritom dve remízy tesne pred štartom SP - proti Rusku a Kanade - boli síce sľubné, ale napokon sa ukázalo, že naši tentoraz ,,nenabili dostatočne hokejové batérie“.
Rok 2005. Majstrovstvá sveta 2005 sa konali vo Viedni a Innsbrucku v Rakúsku. Majstrom sveta sa stalo Česko, ktoré vo finále zdolalo Kanadu 3:0 a vybojovalo si tak piaty majstrovský titul. Slovensko vypadlo s Kanadou vo štvrťfinále, a tak do bojov o medaily nezasiahlo.
Rok 2006 - ZOH v Turíne. Slovenskí hokejisti skončili na 5. mieste a vybojovali si svoje najlepšie umiestnenie v histórii ZOH.
Na rozdiel od Nagana 1998 i Salt Lake City 2002 mali tentoraz všetky mužstvá rovnaké podmienky a hral sa iba jeden hlavný turnaj za účasti 12 tímov, pričom všetky mali šancu nastúpiť v najsilnejšom zložení. Mužstvo trénera Františka Hossu vyhralo v základnej B-skupine všetkých 5 duelov (Rusko 5:3, Švédsko 3:0, Kazachstan 2:1, USA 2:1, Lotyšsko 6:3), ale vo štvrťfinále bohužiaľ prehralo s Českom 1:3. Rok 2006. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji sa konali v lotyšskej Rige od 5. do 21. mája 2006. Majstrom sveta sa stalo Švédsko, ktoré vo finále zdolalo Česko 4:0 a vybojovalo si tak ôsmy majstrovský titul. Zároveň sa mu v jednom roku podarilo získať titul majstra sveta a vyhrať olympijský turnaj, čo sa dovtedy nepodarilo žiadnemu tímu. Do prvej divízie zostúpili Kazachstan a Slovinsko. Slovensko vypadlo s Kanadou vo štvrťfinále, a tak do bojov o medaily nezasiahlo.
Rok 2007. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2007 sa konali od 27. apríla do 13. máj 2007 v Moskve. Boli to v poradí 71. majstrovstvá, organizovala ich Medzinárodná hokejová federácia IIHF. Ich víťazom sa stala reprezentácia Kanady, ktorá zdolala vo finále Fínsko 4:2. V osemfinálovej skupine sa Slovensko po prehre s USA a dvoch výhrach s Českom a Bieloruskom umiestnilo na 3. mieste a vybojovalo si postup do štvrťfinále, kde sa stretlo so Švédskom, ktorému podľahlo 4:7 a na turnaji skončilo. Napokon obsadilo 6. miesto.Rok 2008. 72. ročník Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji prebieha v dňoch 1. - 18. mája 2008, v roku 100. výročia založenia IIHF,
v kanadských mestách Québec a Halifax. Sú to prvé majstrovstvá v Kanade a od roku 1962, kedy bol hostiteľom americký štát Colorado, prvé majstrovstvá konané mimo Európy. Majstrom sveta sa stalo Rusko, ktoré zdolalo Kanadu 5:4 po predĺžení a získalo prvý titul po 15-tich rokoch. Slovensko nepostúpilo zo základnej skupiny a skončilo v bojoch o záchranu.Rok 2009. Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2009 boli 73. ročník MS v ľadovom hokeji, ktorý sa konal vo švajčiarskych mestách Bern a Kloten od 24. apríla do 10. mája 2009. Švajčiarsko bolo hostiteľom majstrovstiev sveta už po desiatykrát (1928, 1935, 1939, 1948, 1953, 1961, 1971, 1990 a 1998). Zápasy sa odohrávali v Post Finance Arene a v Zurich-Kloten Stadium. Slovensko vyhralo len jediný zápas s Maďarskom a s Fínskom a Bieloruskom sme prehrali v predĺžení. Bolestná bola prehra s Českom 8:0.
Rok 2010. Päť kruhov a Vancouver spojilo celý svet.
Všetci sme mali pred olympijskými hrami od našich hokejistov veľké očakávania. Na týchto olympijských hrách sa malo rozhodnúť, či naozaj
Slovensko patrí ešte do svetovej špičky. Všetkých nás sklamali výkony našich hokejistov na posledných dvoch MS v ľadovom hokeji. Na olympiádu sme poslali najkvalitnejší tím, aký sa dal zostaviť pod vedením Jána Filca, ktorý stál za najväčšími úspechmi slovenského hokeja. Na turnaji, v ktorom sa tímy predstavili so všetkými hviezdami z NHL, sa Slováci prebili až do semifinále, keď vo štvrťfinále vyradili obhajcov zlata z Turína 2006 Švédov (4:3). Žiaľ, tam sa víťazná séria tímu Jána Filca skončila, lebo v dueli o postup do finále prehral so superfavoritom turnaja a neskorším víťazom Kanadou tesne 2:3, keď Demitrovu strelu 8 sekúnd pred koncom so šťastím zneškodnil brankár Luongo. Slovensko zanechalo na turnaji dobrý dojem, so štvrtou priečkou (najlepšie umiestnenie SR v histórii ZOH) pred hrami asi nik nerátal. Škoda však, že skúsené mužstvo tridsiatnikov nedotiahlo svoje účinkovanie vo Vancouveri do medailového záveru. V súboji o bronz prehralo s Fínskom 3:5, hoci viedlo po dvoch tretinách 3:1. V základnej B-skupine SR prehralo s Českom 1:3, vyhralo 2:1 nad úradujúcimi svetovými šampiónmi Rusmi 2:1 po samostatných nájazdoch a rozdrvilo 6:0 Lotyšsko. V play-off súboji o postup do štvrťfinále vyhralo mužstvo s dvojkrížom na hrudi v dramatickom zápase 4:3 nad Nórskom.Mužstvo odohralo 7 zápasov, štyrikrát vyhralo a trikrát prehralo. Olympiáda vo Vancouveri bola najväčším úspechom Slovenska na zimných olympijských hrách.
Pavol Demitra nás na týchto ZOH obzvlášť potešil. Pripomeňme si, ale ešte predtým Turín 2006. Slovenská reprezentácia obsadila na
olympiáde piate miesto. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhrala bez straty bodu, bola vyradená vo štvrťfinále Českom. Pavol Demitra bol prvýkrát v reprezentácii vo funkcii kapitána. Bol centrom prvého útoku (na krídlach s Mariánom Hossom a Mariánom Gáboríkom), ktorý dal na olympiáde 10 gólov, čo je viac ako zvyšok mužstva dohromady. S 10 bodmi sa stal najúspešnejším hráčom Slovenska v +/- hodnotení. Na konte má tridsaťpäťročný hráč Vancouveru Canucks zo siedmich zápasov desať bodov za tri góly a sedem asistencií. Na druhé miesto sa dostal aj ďalší zástupca štvrtého tímu v konečnom poradí Marián Hossa, ktorý nazbieral deväť bodov za tri trefy a šesť prihrávok. Demitra napodobnil Žigmunda Pálffyho, ktorý vyhral kanadské bodovanie mužského turnaja na ZOH 1994. Demitra je zároveň najlepším nahrávačom olympijského hokejového turnaja 2010.Tešíme sa z úspechu Pavla Demitru a celej našej hokejovej reprezentácie. Kiežby každá ďalšia olympiáda bola pre nás aspoň taká úspešná ako táto vo Vancouveri. Olympijský tím v takomto zložení sme videli naposledy. Čas sa nedá zastaviť a aj naše hviezdy, ktoré obdivujeme starnú. S touto generáciu, s ktorou sme prežili najväčšie triumfy sa nám nelúči ľahko. Tejto generácii musíme ale poďakovať za úspechy,
ktoré pre našu vlasť dosiahli. Nahradí ich síce mladšia generácia, ktorá na nich vyrastala a obdivovala. Oni ale navždy ostanú v našich spomienkach a srdciach ako súčasť nášho života. Veľa z nás bude s nostalgiou pozerať videá zo zápasov, kde sme ukázali na čo máme. Dúfame, že slovenský hokej ešte dá o sebe vo svete vedieť. Preto zdvihnime hlavu a poďme na ďalšiu olympiádu z piesňou na perách - „Nech Bože dá, veď mi na to máme...“ ktorá sa stala hymnou našej hokejovej reprezentácie. Určite vám ale môžeme sľúbiť, že vás o týchto úspechoch budeme informovať, ak nám aj naďalej zachováte svoju priazeň.
